Náboženstvo, moc a Karabach: Prečo je Arménsko na pokraji vnútorného zlomu

Foto: TASR/Grigor Yepremyjan/PAN Photo via AP

Tri vplyvné osobnosti arménskej cirkvi sa stali symbolmi odporu. Arcibiskup Mikael Adžapahjan, známy pre svoje denné mediálne vystúpenia, otvorene volal po ozbrojenom puči. Bagrat Galstanjan, hlava eparchie Tavuš, sa dokonca vzdal duchovnej funkcie, aby mohol viesť hnutie „Svätý boj“ proti Pašinjanovi. 9. mája 2024 vystúpil na Námestí republiky a žiadal premiérovo odstúpenie, pričom sa sám navrhol ako jeho nástupca.

Vládna odpoveď: obvinenia, zatknutia, exkomunikácie

Reakcia vlády bola tvrdá. Premiér a ďlenovia jeho strany obvinili cirkev z politizácie, korupcie a spojenia s oligarchickými kruhmi. Pašinjan dokonca obvinil katholika z porušenia celibátu. Viacerí arcibiskupi boli zadržaní, vrátane Galstanjana, ktorý čelí obvineniam z pokusu o štátny prevrat, sabotovania a terorizmu. V ich domoch sa mali nájsť zbrane, plány na násilné akcie a zvukové nahrávky hovorov o obsadení parlamentu a likvidácii oponentov.

Spory eskalujú: zvony, demonštrácie a medzinárodné reakcie

Zatknutie arcibiskupa Adžapahjana sa pokúsili veriaci zabániť zhromaždením a vyvolalo silnú reakciu cirkvi. V Ečmiadzine sa rozozneli zvony a duchovní volali na obranu cirkvi. Medzinárodné reakcie boli zmiešané. Rusko vyzvalo na ochranu cirkvi, Francúzsko podporilo demokratickú vládu.

Spoločnosť rozdelená, vôľa ku kompromisu slabne

Arménska verejnosť je hlboko rozdelená. Kým konzervatívne vrstvy stoja za cirkvou a orientáciou na Rusko, mladšie generácie podporujú prozápadný kurz. Prieskumy ukazujú klesajúcu dôveru v cirkev, najmä medzi mladými. Vo svetle blížiacich sa volieb v roku 2026 sa konflikt pravdepodobne stane centrálnou témou politického boja.

Cesta vpred: dialóg alebo polarizácia?

Pozorovatelia odporúčajú reformu vzťahu štátu a cirkvi, aktualizáciu legislatívy a hľadanie rovnováhy medzi sekularizmom a kultúrnou tradíciou. Zatiaľ to však vyzerá, že kompromis je v nedohľadne. Bez ochoty na dialóg z oboch strán hrozí Arménsku nielen politická kríza, ale aj hlboká kultúrna a duchovná fragmentácia.

Tento konflikt nie je len o minulosti, ale o tom, čo Arménsko chce byť v budúcnosti.

ZDROJ: Prečo sa cirkevné vedenie a vláda v Arménsku sFoto: TASR/Grigor Yepremyjan/PAN Photo via APporia

Foto: TASR/Grigor Yepremyjan/PAN Photo via AP

Zdieľaj článok

Skopíruj si odkaz na článok a zdieľaj ho s ďalšími čitateľmi.

Trvalý odkaz
Newsletter

Nenechaj si ujsť nové články

Prihláste sa na odber nových článkov a dostávajte to najdôležitejšie priamo do e-mailu.

0 komentárov

Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.

Buď prvý, kto pridá komentár k tomuto článku.

Zapoj sa do diskusie

Komentáre sú moderované. Zobrazí sa len meno a text komentára.

Nálada komentára