Jednou z najintenzívnejších skúseností pre oboch novokňazov je sviatosť zmierenia. Spočiatku ju sprevádzala veľká bázeň, no zároveň v nej cítia hlbokú dôveru k Bohu, ktorý koná.
„Pred každou spoveďou sa modlím k Duchu Svätému o dar rozlišovania a porozumenia. Je to veľmi osobný, tichý priestor – a ja som len nástroj,“ vysvetľuje Šramko.
Gazdík zase zdôrazňuje potrebu počúvať, súcitiť a vnímať, že Boh je ten, kto premieňa, aj keď kňaz povie len pár slov.
Ani po vysviacke nie sú kňazi ponechaní sami na seba. V Nitrianskej diecéze sa mladí kňazi do troch rokov služby zúčastňujú pravidelných mesačných formačných stretnutí, ktoré im pomáhajú lepšie zvládať výzvy pastoračného života. Podobný systém funguje aj v Čechách, kde sa novokňazi stretávajú dvakrát ročne s biskupom a ďalšími predstaviteľmi diecézy.
„Formácia pokračuje každý deň. Všetko ide po malých krokoch – dôležité je neostať na to sám,“ hovorí Marek Gazdík.
Zhodujú sa, že najväčšou oporou je spoločenstvo bratov kňazov. Práve oni najlepšie chápu ich radosť i náročné chvíle. A práve to – ľudská blízkosť a duchovná súdržnosť – je pre mladého kňaza nenahraditeľné.
ZDROJ: Kňazi po roku v pastorácii Pred spovedaním máme bázeň, seminár nás na všetko nemohol pripraviť
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…