V Nemecku sa členovia kresťanských cirkví podieľajú na ich financovaní prostredníctvom cirkevnej dane, ktorá predstavuje 8–9 % z dane z príjmu. Pre rodiny a jednotlivcov to môže znamenať stovky eur ročne. V časoch vysokej inflácie a rastúcich životných nákladov si mnohí kladú otázku, či chcú za členstvo v cirkvi platiť, najmä ak sa s jej poslaním nestotožňujú.
Hoci príjmy cirkví sú stále vysoké – v roku 2023 dosiahli spolu 13,3 miliardy eur – úbytok členov znamená z dlhodobého hľadiska riziko. Menej peňazí by mohlo ohroziť financovanie charitatívnych a vzdelávacích projektov, údržbu historických pamiatok či prevádzku nemocníc a sociálnych zariadení, ktoré cirkvi spravujú.
Reakcia vedenia a plány na reformy
Predseda DBK Georg Bätzing po zverejnení štatistík zdôraznil, že cirkev musí svoju posolstvo prezentovať „iným a vierohodnejším“ spôsobom, a sústrediť sa na oblasti, kde má verejnosť stále vysoké očakávania – vzdelávanie, charitu a sociálnu zodpovednosť. Podobne sa vyjadrila aj predsedníčka Rady EKD Kirsten Fehrsová, podľa ktorej bude potrebné vyberať projekty, v ktorých možno s obmedzenými prostriedkami dosiahnuť čo najväčší efekt.
Katolícka cirkev od roku 2019 realizuje tzv. Synodálnu cestu, ktorá má priniesť zmeny v otázkach celibátu, postavenia žien či rozdelenia moci. Projekt má ale aj odporcov, vrátane niektorých biskupov a bývalého pápeža Františka, ktorí sa obávajú, že smeruje príliš ďaleko od tradícií.
Neistá budúcnosť
Znižujúci sa počet kňazov na plný úväzok, zlučovanie farností a zatváranie kostolov ukazujú, že cirkvi už teraz hľadajú spôsoby, ako fungovať s menším počtom ľudí aj financií. Otázkou zostáva, či sa im podarí zastaviť odchod veriacich a znovu si získať ich dôveru – alebo sa Nemecko ešte viac priblíži k obrazu krajiny, kde náboženstvo hrá už len okrajovú rolu.
0 komentárov
Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.