Podľa vatikanistu je Slovensko krajinou mostov. Mostom medzi Východom a Západom, medzi latiníckym a byzantským katolicizmom, medzi minulosťou útlaku a budúcnosťou slobody. Aj geograficky leží uprostred Európy, kde sa prelínajú rozličné kultúry a národy. Slovensko sa obohacovalo o to, čo prinášali iní, no zároveň si zachovalo vlastný jazyk, kultúru a vieru.
Silným symbolom je pamätník holokaustu pri Dóme sv. Martina v Bratislave, ktorý pripomína synagógu zbúranú v čase komunizmu. Podľa Gagliarducciho je to varovanie, že náboženstvá sa nesmú vzdať tvárou v tvár bezbožným ideológiám. A zároveň dôkaz, že aj napriek pokusom totalít sa vieru a pamäť nepodarilo vymazať.
Osobitne pripomína obdobie tzv. „barbarskej noci“ v apríli 1950, keď komunistický režim násilne zlikvidoval desiatky kláštorov a stovky rehoľníkov uväznil či internoval. Tieto udalosti sú dodnes bolestivou spomienkou, no práve ich pripomínanie je svedectvom, že identita pretrvala. Aj v časoch Československa, aj po rozdelení, Slováci ostali verní Katolíckej cirkvi.
Z tohto prenasledovania vzišli aj blahoslavení mučeníci – biskupi Gojdič, Hopko či rehoľník Metod Dominik Trčka. Okrem nich stovky ďalších, ktorí vo viere obstáli. To všetko vytvára základ, na ktorom stojí dnešná slovenská cirkev.
Gagliarducci poukazuje aj na živé svedectvá dneška – centrá pomoci bezdomovcom, integráciu Rómov, starostlivosť o utečencov z Ukrajiny. Slovensko možno nemá veľké štruktúry, ale má konkrétne skutky a diela, ktoré dokazujú, že viera tu nie je len historickým dedičstvom, ale živou realitou.
To, čo podľa vatikanistu robí Slovensko výnimočným, je schopnosť prežiť. Prežiť prenasledovania, prežiť tlak sekularizácie, prežiť aj vlastné politické či spoločenské krízy. A prežiť s pohľadom do budúcnosti. Gagliarducci pripomína kardinála Jozefa Tomka, ktorý vo svojom dome v Ríme vždy podnecoval mladých kňazov, aby nezostávali pri minulosti, ale hľadali nové cesty. Tento duch je podľa neho prítomný aj v celej slovenskej cirkvi.
Slovensko má iba 5,4 milióna obyvateľov, no až dve tretiny z nich sú katolíci. V európskych politických debatách nebýva v centre pozornosti, no práve preto môže byť svedectvom, že aj malý národ má veľký hlas.
Podľa Gagliarducciho je to krajina, ktorá si pamätá, ale nezostáva v minulosti. Krajina, ktorá je mostom, má svoju identitu a dokázala prežiť. A preto, ak má niekde začať obnova katolíckej kultúry v Európe, tým miestom môže byť práve Slovensko.
FOTOZDROJ: postoj.sk
Page: 1 2
Útok Izraela a USA na Irán: Prečo nás to všetkých ohrozuje V posledných dňoch svet…
Pravda a milosrdenstvo: Ako má Cirkev hovoriť o homosexualite? Otázka homosexuality v Cirkvi nie je…
V dobe, keď sa vernosť zosmiešňuje a záväzky relativizujú, je potrebné znovu pomenovať hranice. Ak…
Rozvod sa dnes často javí ako rýchle a prijateľné riešenie manželskej krízy. No je to…
Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme Rád by som veril, že keď…
Keď syn povie, že chce byť kňazom: skúška viery aj rodičovskej lásky Rozhodnutie syna vstúpiť…