Newman s obavami sledoval, ako v 19. storočí rastie náboženská ľahostajnosť a relativizmus. Ako prvý jasne opísal náboženský liberalizmus – presvedčenie, že viera je len subjektívny názor a pravda neexistuje.
V knihe Ariáni štvrtého storočia porovnal túto dobovú tendenciu s arianizmom a upozornil, že aj v minulosti bola Cirkev konfrontovaná s učením, ktoré oslabovalo pravdy viery.
Najviac obdivoval sv. Atanáza – biskupa, ktorý neúnavne bránil pravú vieru aj v časoch, keď bol takmer sám proti celému svetu.
Od Oxfordského hnutia ku katolíckej pravde
Newman sa stal jednou z vedúcich osobností Oxfordského hnutia, ktoré sa snažilo obnoviť v Anglikánskej cirkvi katolícke korene. Postupne však pri štúdiu dejín a cirkevných otcov zistil, že plnosť pravdy je v Katolíckej cirkvi.
Jeho historické a teologické skúmanie ho priviedlo k dramatickému rozhodnutiu:
v roku 1845 konvertoval na katolicizmus.
Opustil univerzitnú kariéru, spoločenské postavenie aj dlhoročných priateľov. Neskôr napísal:
„Cirkevní otcovia ma priviedli ku katolíckej viere.“
Newman sa stal jednou z najvýznamnejších konvertitských osobností dejín kresťanstva.
Duchovný odkaz
Byť „cirkevným otcom“ znamená viesť druhých k pravde nielen učením, ale aj príkladom života. Newman veril, že osobný vplyv je najväčšia sila evanjelizácie.
Jeho diela, myšlienky o svedomí, vierouke, výchove a povolaní stále oslovujú veriacich aj neveriacich na celom svete. V jeho duchovnom odkaze nachádzajú mnohí istotu, že pravda sa rodí v pokore a hľadaní Božej vôle.
0 komentárov
Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.