Čo robiť, keď už nezostávajú slová – a viera sa zdá ťažšia než kedykoľvek predtým
Život kresťana nie je len radostné putovanie od požehnania k požehnaniu. Je to aj púšť, ticho, únava. Sú dni, keď nedokážeme vstať z postele s vierou, že všetko má zmysel. Keď modlitba znie ako prázdna fráza. Keď všetko bolí. A práve v tých chvíľach najviac potrebujeme modlitbu – nie tú dokonalú, ale tú pravdivú.
Keď sa modliť nedá
„Pane, ja už nevládzem.“
Koľkí z nás túto vetu povedali – v chorobe, v strate, v úzkosti, vo viere, ktorá sa zdala byť ďaleko. A predsa – Boh sa neodvracia od únavy. Práve naopak: únava je miesto, kde sa Boh sklání najnižšie.
Modliť sa, keď je všetko ťažké, neznamená podávať Bohu vyleštené vety. Znamená dýchať pred Bohom, aj keď to ide namáhavo.
„Podľa veľkej Božej lásky sa nevysilíme, Jeho milosrdenstvo nikdy nekončí. Každé ráno je nové.“ (Nár 3,22-23)
Modlitba únavy: nie je menejcenná
Veľká chyba je myslieť si, že modlitba, ktorá je krátka, unavená, bolestivá alebo tichá, nie je dostatočná. Práve tie najúprimnejšie modlitby bývajú nesené slzami, nie slovami.
„
0 komentárov
Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.