
Zdroj: Youtube
V Česku sa odohrával rozsiahly obchod s novorodencami, ktorý siahal až na Ukrajinu. Skupina organizátorov využívala legislatívne medzery, vďaka ktorým bolo možné previesť dieťa na cudzie osoby bez dôkladnej kontroly. Do prípadu bola zapojená aj známa ukrajinská reprodukčná klinika, ktorá zabezpečovala náhradné matky. Tie pochádzali výlučne z Ukrajiny a vynosili deti pre klientov, ktorí ich následne legálne prevzali.
Novorodenci putovali do rôznych krajín bez akýchkoľvek overení, či noví „rodičia“ sú schopní sa o ne postarať. Vyšetrovanie ukázalo, že celý proces bol starostlivo organizovaný a financovaný prostredníctvom účtov v zahraničí. Klienti si dokonca mohli vyberať vlastnosti dieťaťa podľa katalógu. Napriek jednoznačným dôkazom nebol doteraz nikto obvinený. Ako mohol takýto obchod prebiehať bez trestnoprávnych dôsledkov?
Ako fungoval obchod s novorodencami?
Podľa informácií českých vyšetrovateľov sa v Prahe za posledné štyri roky narodilo minimálne 30 detí, ktoré boli následne odovzdané novým „rodičom“. Spravodajský portál Seznam Zprávy upozornil, že neexistovala žiadna kontrola osôb, ktoré si dieťa prevzali. Nebolo overené, či sú schopné sa o dieťa postarať, alebo či nehrozí jeho zneužitie.
Obchod fungoval na princípe spolupráce medzi ukrajinskou reprodukčnou klinikou v Charkove a českým právnym systémom. Na Ukrajine je náhradné materstvo legálne iba pre manželské páry s potvrdenými problémami s plodnosťou, čo znamenalo, že homosexuálne páry a slobodní muži nemali nárok na túto službu. Česká legislatíva však umožňuje, aby muž bol zapísaný ako otec dieťaťa, čím automaticky získal výhradnú starostlivosť.
Za celým obchodom stál známy ukrajinský lekár Aleksandr Feskov, špecialista na liečbu neplodnosti. Jeho klinika oficiálne neposkytovala náhradné materstvo pre jednotlivcov, avšak obchádzala pravidlá prostredníctvom zmlúv medzi klientmi a zahraničnými firmami. Platby sa realizovali cez účty na Cypre a vo Švajčiarsku. Organizátori si účtovali až 50 000 eur za jedno dieťa.
Náhradné matky v núdzi a fingované manželstvá
Klienti si mohli vybrať dieťa z katalógu – určovali si rasu, farbu pleti, vlasov či pohlavie. Často išlo o dvojčatá s rozdielnym pohlavím. Podľa reportéra Českého rozhlasu Víta Kubanta boli náhradné matky prevažne ženy vo finančnej núdzi, často samoživiteľky. Za vynosenie dieťaťa dostali 8 000 až 10 000 eur, čo bola pre ne značná finančná pomoc. Táto suma však predstavovala len zlomok zisku organizátorov.
Niektorí klienti sa snažili získať dieťa prostredníctvom fingovaných manželstiev na Ukrajine. Pred pôrodom náhradné matky odcestovali do Česka, kde ich čakal organizovaný tím zabezpečujúci poistenie, registráciu u lekára a ďalšie administratívne úkony. Po narodení dieťaťa matka odmietla dojčenie a podpísala dokumenty, ktorými sa vzdala všetkých práv k dieťaťu. Na matrike bol klient oficiálne zapísaný ako otec, hoci matku nikdy predtým nevidel.
Česká polícia monitorovala, že takéto prípady sa často odohrávali na úradoch v Prahe 5 a Prahe 8. Po vybavení potrebných dokumentov si muži deti prevzali a okamžite odcestovali do svojej krajiny. Klienti pochádzali z Číny, USA, Nórska, Švédska, Nemecka, Grécka a ďalších krajín.
Obchod s novorodencami bez trestnoprávnych dôsledkov
Podľa Jaroslava Ibeheja, hovorcu Národnej centrály proti organizovanému zločinu, nešlo o pomoc neplodným párom, ale o výrobu detí na zákazku za finančnú odmenu.
„Tieto deti boli ‚vyrábané‘ na objednávku a za úplatu. Nešlo o služby pre páry, ktoré nemôžu mať deti zo zdravotných dôvodov,“ uviedol pre Seznam Zprávy.
Vyšetrovanie odhalilo aj bizarné dôvody, prečo si niektorí klienti deti „objednávali“. Napríklad 60-ročný Talian si prišiel pre dve deti a v Prahe strávil niekoľko mesiacov. Keď sa ho kriminalisti pýtali na dôvod, odpovedal jednoducho: „Chcel som deti, tak som si ich kúpil.“
Ďalším prípadom bol 64-ročný Američan a jeho 55-ročná manželka, ktorí už deti mali, no nepáčilo sa im, ako sa správajú. Rozhodli sa teda „získať lepšiu generáciu“ prostredníctvom tejto služby.
Napriek jednoznačným dôkazom zatiaľ nepadlo žiadne obvinenie. Zákony naďalej umožňujú takéto praktiky, pričom obchod s novorodencami ostáva bez trestnoprávnych následkov.