Budúcnosť Cirkvi nie je v Ázii ani v Afrike, ale v mladých, ktorí hľadajú Boha,

ZDROJ: postoj.sk

Prvý Filipínčan na čele dominikánov: Budúcnosť Cirkvi je v hľadajúcich mladých po celom svete

Nie v Ázii, nie v Afrike, ale tam, kde ľudia úprimne hľadajú Boha – tak vidí budúcnosť Katolíckej cirkvi brat Gerard Francisco Timoner, generálny predstavený dominikánskej rehole. V októbri navštívil Slovensko, aby sa stretol s miestnymi členmi dominikánskej rodiny.

Gerard Timoner, prvý Filipínčan a zároveň prvý Ázijčan na čele rádu svätého Dominika, stojí od roku 2019 na čele jednej z najvýznamnejších reholí v dejinách Cirkvi. Zvolený bol počas kapituly vo Vietname a jeho voľba symbolizovala otvorenosť rádu voči rozmanitým kultúram a kontinentom, na ktorých dominikáni pôsobia už osem storočí.

„Budúcnosť Cirkvi je tam, kde treba evanjelizovať“

V rozhovore pre denník Postoj brat Timoner vysvetľuje, že jeho pohľad na budúcnosť kresťanstva sa odlišuje od často opakovaných predstáv o „presune ťažiska“ Cirkvi do Ázie alebo Afriky.

„Budúcnosť Cirkvi je na ktoromkoľvek mieste, kde treba hlásať evanjelium – tam, kde sa na Boha zabúda, ale aj tam, kde ho ľudia ešte nepoznajú,“ hovorí.
Podľa neho teda nezáleží na geografii, ale na duchovnej túžbe človeka. „Budúcnosť Cirkvi je v mladých ľuďoch, ktorí zostávajú verní Kristovi alebo ktorí ho úprimne hľadajú vo svojich nepokojných srdciach.“

Dominikánsky magister pripomína, že poslaním rádu je ohlasovať vieru štyrom skupinám ľudí – tým, ktorí ešte nepočuli o Kristovi, veriacim, ktorí potrebujú duchovné povzbudenie, tým, ktorí od Cirkvi odpadli, a napokon mladým, ktorí sa nachádzajú vo všetkých týchto situáciách.

Viera a rozum – dve cesty k Pravde

Dominikáni sú známi ako rehoľa, ktorá od svojho vzniku spája vieru s rozumom. V ére umelej inteligencie a prudkého rozvoja vedy sa táto tradícia stáva podľa Timonera ešte dôležitejšou.

„Viera a rozum nie sú nepriatelia. Sú to dve cesty, ktoré vedú k jednej Pravde – k Bohu,“ vysvetľuje. „Vyhýbame sa extrémom – ani fideizmus, ktorý hovorí, že pravdu možno poznať iba vierou, ani racionalizmus, ktorý odmieta vieru ako nevedeckú, nám nemôžu priniesť plnosť poznania.“

Timoner pripomína, že viacerí dominikáni boli priekopníkmi v prepájaní duchovna a intelektu. Svätý Albert Veľký sa venoval prírodným vedám, Tomáš Akvinský prepojil filozofiu s teológiou a Francisco de Vitoria položil základy medzinárodného práva, keď obhajoval dôstojnosť pôvodných obyvateľov Nového sveta.

„Aj dnes naši bratia premýšľajú o otázkach umelej inteligencie, genetiky, biotechnológie či environmentálnej etiky. Snažia sa, aby Cirkev reagovala na tieto výzvy rozumne a s vierou,“ dodáva.

„Aj na digitálnom kontinente treba kazateľov“

Podľa Timonera sa dnešný svet nachádza v období, keď mladí ľudia žijú vo virtuálnych komunitách a komunikujú inak, než predchádzajúce generácie. Aj tam však vidí priestor pre evanjelizáciu.
„Ak mladí ľudia žijú na digitálnom kontinente, potrebujeme tam kazateľov – bratov a sestry, ktorí budú svedkami viery aj v online svete,“ hovorí.

Malé komunity, veľká viera

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane

Zdieľaj článok

Skopíruj si odkaz na článok a zdieľaj ho s ďalšími čitateľmi.

Trvalý odkaz
Newsletter

Nenechaj si ujsť nové články

Prihláste sa na odber nových článkov a dostávajte to najdôležitejšie priamo do e-mailu.

0 komentárov

Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.

Buď prvý, kto pridá komentár k tomuto článku.
Diskusia je pri tomto článku momentálne zatvorená.