Dôležitý som – ale svet sa nado mnou neláme
Rád by som veril, že keď sa zamýšľam nad Ježišovými slovami „Vy ste soľ zeme a svetlo sveta“, neposúvam ich do slepej uličky. Kristus si na opis svojich učeníkov mohol zvoliť čokoľvek – zástupy, strom, stavbu či telo. Napriek tomu siahol po soli a svetle. A hoci majú tieto obrazy v biblickej symbolike jasný význam, skrýva sa v nich aj ďalší, menej nápadný rozmer.
Soľ aj svetlo sú totiž zvláštne skutočnosti. Dajú sa rozdeliť na nespočetné malé časti, no napriek tomu o nich hovoríme ako o jednom celku. Nehovoríme o „zrnách soli“ či „fotónoch svetla“, ale jednoducho o soli a svetle. A presne takto Kristus oslovuje aj svojich učeníkov – nie jednotlivo, ale spoločne: „vy“.
Je to iný prístup než v iných častiach Reči na vrchu, kde sa obracia na jednotlivca: „keď ty prinášaš dar“, „keď sa ty modlíš“, „keď sa ty hneváš“. Tu však nejde o individuálny výkon, ale o spoločnú identitu.
Ježiš nepovedal: „Ty si jedno zrniečko soli pre svet“ alebo „Ty si jeden lúč svetla“. Povedal: „Vy ste soľ“ a „vy ste svetlo“. A to je rozdiel, ktorý stojí za pozornosť.
Každé zrnko soli je dôležité. Každý fotón má význam. No ich význam sa prejaví až vtedy, keď sú súčasťou celku. Pravda o dôležitosti každého jednotlivca preto potrebuje vyváženie: dôležitý som ja, ale rovnako dôležití sú aj všetci ostatní.
Ak sa totiž pravda o mojej jedinečnosti oddelí od spoločenstva, môže sa z nej stať karikatúra. Božská pravda, že Boh sa ku mne správa s nekonečnou pozornosťou, sa môže nenápadne zmeniť na diabolskú lož, že som stredom sveta. A že ak ja zlyhám, všetko sa zrúti.
0 komentárov
Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.