
Foto: facebook.com
Politika. Slovo, ktoré v mnohých kresťanoch vyvoláva zmiešané pocity. Niektorí sa jej stránia ako „špinavej hry“, iní sa do nej vrhajú s nadšením, niekedy až príliš nekritickým. Sú aj takí, čo sa cítia unavení, znechutení a už neveria, že ich hlas niečo zmení.
A predsa – žijeme v spoločnosti, nie vo vákuu. Máme zodpovednosť za krajinu, za spravodlivosť, za budúcnosť našich detí. Tak ako sa má kresťan postaviť k politike? Máme voliť „kresťanské strany“? Alebo hľadať menšie zlo? A čo, keď nevieme nájsť nikoho, kto by nás presvedčil?
1. Kresťan patrí do sveta – ale nie je z tohto sveta
Ježiš hovoril:
„Dajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie.“ (Mt 22,21)
Tým nechcel povedať, že viera patrí do kostola a politika do parlamentu. Skôr naznačil, že každá oblasť života má svoj poriadok – a zároveň všetko podlieha Božiemu zámeru.
Byť kresťanom znamená byť soľou a svetlom (Mt 5,13–14) – aj v spoločenskom dianí. Znamená to:
- zaujímať sa o verejné veci,
- zapájať sa do diskusie s rešpektom,
- modliť sa za predstaviteľov,
- a voliť svedomite, zodpovedne, informovane.
Ignorovať politiku nie je prejav pokory, ale úteku od zodpovednosti.
Ako raz povedal sv. Ján Pavol II.:
„Kresťania sú povolaní premeniť svet, nie sa od neho izolovať.“
2. Nie všetko je politika, ale všetko má dôsledky
Niektorí veriaci sa boja angažovať, lebo „politika je špinavá“. Áno, môže byť. Ale dôsledky politických rozhodnutí zasahujú každého:
- či budú deti vedené k rodine alebo relativizmu,
- či budú chorí mať dôstojnú starostlivosť,
- či budú starí a slabí rešpektovaní alebo zabudnutí,
- či bude spravodlivosť rovnaká pre všetkých.
A preto platí:
„Ak sa kresťania nezapoja, rozhodnú za nich iní.“
3. Ako voliť ako kresťan? Nie podľa sľubov, ale podľa hodnôt
Cirkev nikomu neprikazuje, koho má voliť.
Ale jasne hovorí, aké hodnoty sú pre kresťana nevyjednateľné.
Podľa dokumentu Evangelium Vitae, ako aj výziev biskupov, kresťan má hľadieť najmä na tieto piliere:
a) Ochrana ľudského života od počatia po prirodzenú smrť
To zahŕňa:
- odmietanie potratu, eutanázie, genetickej manipulácie,
- podporu starostlivosti o chorých, seniorov, nenarodené deti.
b) Podpora rodiny ako zväzku muža a ženy
- zachovanie tradičného manželstva,
- práva rodičov na výchovu detí,
- ochrana detí pred ideológiami.
c) Sociálna spravodlivosť a solidarita
- pomoc chudobným, spravodlivé mzdy, dostupné bývanie,
- právo na prácu, dôstojnosť staroby,
- podpora slabších a marginalizovaných.
d) Sloboda svedomia a náboženská sloboda
- aby veriaci mohli vyjadrovať svoju vieru verejne,
- bez toho, aby boli zosmiešňovaní či perzekvovaní.
e) Mier, spravodlivosť, ochrana prírody
- zodpovedné zaobchádzanie s planétou,
- odmietanie násilia, korupcie, nenávisti.
4. Kresťanská strana ≠ automatická voľba
Nie každá strana, ktorá má v názve „kresťanská“, naozaj obhajuje hodnoty evanjelia.
A naopak – niekedy aj sekulárne strany môžu presadzovať dobré princípy.