
foto: hodnoty.sk
Po stopäťdesiatich dňoch potopy si Boh spomenul na Noacha a všetko živé v korábe. Vietor začal rozptyľovať vody a dážď sa zastavil. Žriedla prahlbiny sa zatvorili a nebeské uzávery sa uzavreli.
Voda postupne opadávala. Po siedmich mesiacoch zastal koráb na pohorí Araratu. Až v desiatom mesiaci sa ukázali vrcholce hôr.
Noach otvoril okno korábu a vypustil krkavca, ktorý lietal sem a tam. Potom vypustil holubicu, no tá sa vrátila, pretože nenašla miesto na oddych. Po siedmich dňoch ju vypustil znova – tentoraz priniesla olivový lístok.
Napokon sa nevrátila vôbec, čo znamenalo, že zem je pripravená. Noach otvoril koráb a videl, že povrch zeme je suchý.
Na Boží pokyn vyšiel von s rodinou a všetkým, čo bolo v korábe. Noach postavil oltár Hospodinovi a obetoval čisté zvieratá ako spaľovanú obetu.
Hospodin prijal túto obetu a povedal:
„Už nikdy neprekľajem zem. Zmýšľanie srdca je síce zlé, ale zem potopou už nezničím.“
Čo Boh prisľúbil Noachovi a aký význam mala jeho obeta?