Kniha kníh: Ako vznikla Biblia a prečo ostáva aktuálna dodnes. Časť 3. Preklady a rozšírenie Biblie

Jedným z kľúčových krokov k rozšíreniu biblických textov bolo ich preloženie do jazykov, ktorým rozumel širší okruh veriacich

. Hebrejčina, v ktorej bol napísaný Starý zákon, bola pre Grékmi hovoriacich židov alebo pohanov značne vzdialená. V 3. – 2. storočí pred Kristom preto v Alexandrii vznikol grécky preklad Starého zákona nazývaný Septuaginta (LXX). Podľa tradície ho pripravilo 70 (alebo 72) učencov, čo symbolizuje jeho oficiálnosť a presnosť. Pre helenizovaných Židov aj pre prvých kresťanov sa tak práve Septuaginta stala najdostupnejším znením starozmluvných kníh. Niektoré citáty Starého zákona v Novom zákone dokonca vychádzajú z jej znenia.

Ďalším významným prekladom bola Vulgáta, latinský preklad pripravený svätým Hieronymom (4. storočie). Hieronym, znalec hebrejčiny, gréčtiny a latinčiny, preložil Biblie priamo z pôvodných jazykov (pokračoval v práci aj na Novom zákone). Vulgáta sa stala oficiálnym textom západnej cirkvi a v priebehu storočí sa vyprofilovala ako základ pre mnohé ďalšie preklady do európskych jazykov. V stredoveku, kedy bol latinský jazyk jazykom vzdelancov a cirkvi, sa práve Vulgáta používala v bohoslužbách, teologickej literatúre a v cirkevných dokumentoch.

3.2 Ďalšie kľúčové preklady

Rozmach kresťanstva a jeho misijné pôsobenie v rôznych častiach sveta si prirodzene vyžadovali preklady Biblie do miestnych jazykov. Dôležitú rolu pritom zohrali viacerí misionári, učenci či dokonca panovníci, ktorí podporovali kristianizáciu prostredníctvom písaného slova.

Gótsky preklad (4. storočie) od biskupa Wulfila pomohol šíriť kresťanstvo medzi germánskymi kmeňmi. Tento preklad je v historickej filológii významný aj tým, že predstavuje najstarší doklad gótskeho jazyka.
Cyrilometodská misia (9. storočie) priniesla preklady častí Biblie do staroslovienskeho jazyka. Solúnski bratia, sv. Cyril (Konštantín) a sv. Metod, vytvorili písmo (hlaholiku) a neskôr sa rozvinula cyrilika. Ich dielo je kľúčové pre formovanie slovanských kultúr a jazykov. Odvtedy majú Slovania prístup k evanjeliovým textom vo vlastnej reči, čo neskôr prehĺbilo kresťanskú identitu medzi Slovanmi.
Reformačné preklady (16. storočie) ako Lutherova Biblia (preklad do nemčiny) hlboko ovplyvnili nielen duchovný život, ale aj samotný vývoj nemeckého jazyka a kultúry. Podobný význam mala aj Kralická Biblia (prvýkrát vydaná 1579 – 1593), ktorá výrazne prispela k formovaniu spisovnej češtiny a bola používaná aj slovenskými evanjelikmi. V tom istom období dochádzalo k prekladom Biblie v Anglicku (napr. Tyndaleova Biblia, neskôr King James Bible) a v iných jazykoch, čo napomohlo šíreniu protestantských myšlienok a rozvoju novovekej európskej identity.
Moderné preklady a ekumenické vydania (20. – 21. storočie) vznikajú na základe kritických edícií pôvodných hebrejských a gréckych textov. Vďaka nim môžu veriaci a záujemcovia o Bibliu čítať texty v zrozumiteľnom a kultúrne primeranom jazyku. Ekumenické preklady sú často výsledkom spolupráce viacerých kresťanských konfesií, čo prispieva k väčšej jednote a vzájomnému porozumeniu.

Dnešná doba digitálnej komunikácie ešte viac posilňuje dosah Biblie – existujú desiatky aplikácií, online knižníc a audioforiem, vďaka ktorým sa Sväté písmo dostáva doslova do vrecka miliónov ľudí na celom svete.