Kniha kníh: Ako vznikla Biblia a prečo ostáva aktuálna dodnes. Časť 3. Preklady a rozšírenie Biblie

Jedným z kľúčových krokov k rozšíreniu biblických textov bolo ich preloženie do jazykov, ktorým rozumel širší okruh veriacich

. Hebrejčina, v ktorej bol napísaný Starý zákon, bola pre Grékmi hovoriacich židov alebo pohanov značne vzdialená. V 3. – 2. storočí pred Kristom preto v Alexandrii vznikol grécky preklad Starého zákona nazývaný Septuaginta (LXX). Podľa tradície ho pripravilo 70 (alebo 72) učencov, čo symbolizuje jeho oficiálnosť a presnosť. Pre helenizovaných Židov aj pre prvých kresťanov sa tak práve Septuaginta stala najdostupnejším znením starozmluvných kníh. Niektoré citáty Starého zákona v Novom zákone dokonca vychádzajú z jej znenia.

Ďalším významným prekladom bola Vulgáta, latinský preklad pripravený svätým Hieronymom (4. storočie). Hieronym, znalec hebrejčiny, gréčtiny a latinčiny, preložil Biblie priamo z pôvodných jazykov (pokračoval v práci aj na Novom zákone). Vulgáta sa stala oficiálnym textom západnej cirkvi a v priebehu storočí sa vyprofilovala ako základ pre mnohé ďalšie preklady do európskych jazykov. V stredoveku, kedy bol latinský jazyk jazykom vzdelancov a cirkvi, sa práve Vulgáta používala v bohoslužbách, teologickej literatúre a v cirkevných dokumentoch.

3.2 Ďalšie kľúčové preklady

Rozmach kresťanstva a jeho misijné pôsobenie v rôznych častiach sveta si prirodzene vyžadovali preklady Biblie do miestnych jazykov. Dôležitú rolu pritom zohrali viacerí misionári, učenci či dokonca panovníci, ktorí podporovali kristianizáciu prostredníctvom písaného slova.

• Gótsky preklad (4. storočie) od biskupa Wulfila pomohol šíriť kresťanstvo medzi germánskymi kmeňmi. Tento preklad je v historickej filológii významný aj tým, že predstavuje najstarší doklad gótskeho jazyka.
• Cyrilometodská misia (9. storočie) priniesla preklady častí Biblie do staroslovienskeho jazyka. Solúnski bratia, sv. Cyril (Konštantín) a sv. Metod, vytvorili písmo (hlaholiku) a neskôr sa rozvinula cyrilika. Ich dielo je kľúčové pre formovanie slovanských kultúr a jazykov. Odvtedy majú Slovania prístup k evanjeliovým textom vo vlastnej reči, čo neskôr prehĺbilo kresťanskú identitu medzi Slovanmi.
• Reformačné preklady (16. storočie) ako Lutherova Biblia (preklad do nemčiny) hlboko ovplyvnili nielen duchovný život, ale aj samotný vývoj nemeckého jazyka a kultúry. Podobný význam mala aj Kralická Biblia (prvýkrát vydaná 1579 – 1593), ktorá výrazne prispela k formovaniu spisovnej češtiny a bola používaná aj slovenskými evanjelikmi. V tom istom období dochádzalo k prekladom Biblie v Anglicku (napr. Tyndaleova Biblia, neskôr King James Bible) a v iných jazykoch, čo napomohlo šíreniu protestantských myšlienok a rozvoju novovekej európskej identity.
• Moderné preklady a ekumenické vydania (20. – 21. storočie) vznikajú na základe kritických edícií pôvodných hebrejských a gréckych textov. Vďaka nim môžu veriaci a záujemcovia o Bibliu čítať texty v zrozumiteľnom a kultúrne primeranom jazyku. Ekumenické preklady sú často výsledkom spolupráce viacerých kresťanských konfesií, čo prispieva k väčšej jednote a vzájomnému porozumeniu.

Dnešná doba digitálnej komunikácie ešte viac posilňuje dosah Biblie – existujú desiatky aplikácií, online knižníc a audioforiem, vďaka ktorým sa Sväté písmo dostáva doslova do vrecka miliónov ľudí na celom svete.