Umelé oplodnenie: pomoc pre bezdetných alebo prekročená hranica?
Umelé oplodnenie sa v posledných rokoch prezentuje ako samozrejmé riešenie neplodnosti. Len málokedy sa však otvorene hovorí o jeho etických dôsledkoch, osude nenarodených detí či o tom, kde má mať medicína svoje hranice. Konzervatívny pohľad ponúka otázky, ktoré moderná spoločnosť často nechce počuť.
Neplodnosť je pre mnohé páry bolestivou skúsenosťou. Túžba po dieťati je prirodzená a hlboko ľudská. Práve preto je pochopiteľné, že medicínske riešenia, ako je umelé oplodnenie, získali v posledných desaťročiach širokú podporu. Otázkou však zostáva, či každé technicky možné riešenie je zároveň aj morálne správne.
Umelé oplodnenie zásadne mení spôsob, akým prichádza nový život na svet. Počatie sa presúva z intimity manželstva do laboratória, kde sa ľudský život stáva objektom výberu, triedenia a často aj likvidácie. Len málokedy sa verejne priznáva, že veľká časť embryí vytvorených pri týchto procedúrach sa nikdy nenarodí – buď sú zmrazené na neurčito, alebo zničené.

0 komentárov
Vlákna, odpovede a hodnotenie komentárov.